Aké to je, keď vo veku desať rokov musíte opustiť krajinu, ktorá až doteraz

bola vaším domovom, a vydať sa na cestu do neznáma?

Na túto otázku dáva odpoveď román Kateřiny Janouchovej Ukradnuté detstvo, ktorý vykresľuje

osud autorkinej rodiny. Po okupácii roku 1968 jej otca ako kritika režimu

začali prenasledovať a napokon ho vyhodili zo zamestnania.

Po niekoľkých rokoch mu úrady dovolili odísť do zahraničia, ale vzápätí ho

zbavili občianstva. A tak malá Kaťa musí spolu s rodičmi a mladším bračekom

opustiť vlasť, v ktorej strávila detstvo, a vydať sa na sever – najprv do Dánska,

neskôr do Švédska, kde sa rodina napokon usadí natrvalo. Pre Kaťu to vôbec

nie je jednoduché, musí sa vyrovnať s túžbou po domove, po milovanej

babičke a priateľoch, naučiť sa nový jazyk, ba navyše bojovať so šikanovaním

od švédskych spolužiakov. Postupne si však zvyká a zabýva sa v novej krajine.

Pri tom jej pomôže neznáma švédska rodina, ktorá ju pozve, aby u nej na

vidieku strávila leto a spoznala kultúru i zvyky svojej novej vlasti.